WURMRANDOV PREJAV

            Keď v Rumunsku skončila vojna, mnohí tušili nástup novej diktatúry, prichádzajúcej z Ruska. Aj mnohí poprední predstavitelia kresťanských cirkví sa pustili do nebezpečného tanca s komunizmom. Pravoslávny biskup si prišil na svoj ornát kosák a kladivo a nechal sa oslovovať „súdruh biskup“. Zástupca biskupa luteránskej cirkvi v Rumunsku začal učiť, že Boh dal ľudstvu trojaké zjavenie: prvé skrze Mojžiša, druhé skrze Ježiša a tretie skrze Stalina. Aj predseda baptistickej cirkvi chválil Stalina ako veľkého biblického učiteľa. Bolo však aj veľa kresťanov, ktorí tento tanec s komunistami odmietali.

            V roku 1945 sa konalo zhromaždenie zástupcov cirkví, ktoré usporiadala rumunská komunistická vláda. Zúčastnilo sa ho celkovo štyritisíc duchovných. Medzi nimi boli pravoslávni biskupi, katolícki kňazi, protestantskí pastori, židovskí rabíni i moslimskí mulláhovia. Jeden po druhom prednášali svoje prejavy, v ktorých vyjadrovali lojalitu súdruhovi Stalinovi. Jeden z biskupov prehlásil, že v priebehu dejín sa k veľkej rieke cirkvi pripojilo mnoho prítokov najrôznejších politických zafarbení. A že teraz je čas privítať prítok nový – červený.

            V pastorovi Richardovi Wurmbrandovi kypela krv. Duchovní hovorili, čo hovorili. Mnohí sa báli o svoje rodiny, postavenie, plat. „To nemohli aspoň mlčať?“ pýtal sa. „Všetci predsa vedia, čo komunisti s náboženstvom urobili v Rusku. To sú tak hlúpi, že si myslia, že v Rumunsku to bude inak?“

            Zrazu sa k Richardovi naklonila jeho manželka Sabina, vzala ho za ruku a ticho mu pošepla do ucha: „Richard, vstaň a zmy tú hanbu z Kristovej tváre!“ Richard vedel, že Sabina má pravdu. Varoval ju však: „Ak to urobím, prídeš o manžela!“ Jej nechty sa mu zaryli do dlane: „Nechcem mať za manžela zbabelca.“ 

            Keď sa Richard postavil, aby prehovoril, mnohí komunisti očakávali, že uznávaný pastor podporí ich víziu. No on namiesto pochvaly komunistov vyvýšil Ježiša Krista ako jedinú cestu k spáse. „Naša vernosť by na prvom mieste,“ povedal zhromaždeniu, „mala patriť Bohu, nie komunistickým vodcom.“

            Ako hovoril, atmosféra v sále sa začala meniť. Duchovní, ktorí nezúčastnene celé hodiny počúvali nezmyselné tirády oslavujúce komunistickú stranu, ako by sa začali prebúdzať. Zrazu niekto začal tlieskať. O chvíľu vlny potlesku zaznievali celou sálou.

            Keď si minister kultu, bývalý pravoslávny kňaz, uvedomil, čo sa práve odohralo, vyskočil zo stoličky a reval na Wurmbranda: „Beriem vám slovo!“ a na technikov: „Okamžite mu vypnite mikrofón!“ Nadšenie v sále sa však nedarilo utíšiť. „Pastor, pastor,“ tlieskali ľudia rytmicky ešte dlho po tom, ako Richard opustil pódium. Richardovu výzvu počuli tisícky ľudí v krajine, keďže zhromaždenie sa naživo vysielalo do celého Rumunska.

            Kongres už v ten deň ďalej nepokračoval. Richard s manželkou utiekli zadnými dverami. Vedeli, že za tento čin odvahy draho zaplatia. Od toho dňa bol Richard a jeho rodina prenasledovaný mocnými tej doby. Neskôr strávil štrnásť rokov vo väzení.

GEORGEOVÁ R. a kol.: Neboj se kříže. Jindřichův Hradec: Stefanos 2019. ISBN 978-80-87081-84-6.